Otec a dcéra – Kľúčový vzťah na ceste k sebaláske

Vzťah, ktorý je kľúčový na ceste k láske. Vnútornej aj partnerskej láske. ‍
Ja som prednedávnom zažila seminár s otcom. Pre mňa úplne neprebádané územie, zrazu som sa ocitla na seminári, kde sa pracuje s telom, emóciami. Kde chodím už roky a v podstate liečim svoje zranenia, a to aj z detstva spojené s otcom. A teraz tam stál vedľa mňa a ja som sa na chvíľku cítila ako to malé bezmocné dievčatko.

Najradšej by som sa len usmievala a tvárila, že som úplne v pohode. Najradšej by som neprebrala zodpovednosť za všetko to bahno, výčitky, čo sa tam zrazu objavili. Po nejakom čase, keď som si v tom pobudla Zistila som, že niečo je inak, že mám v sebe okrem týchto pocitov nové miesto. V sebe som za posledné roky vybudovala pocit bezpečia a lásky. Pozrela som naňho z tohto miesta v mojom vnútri.
Zrazu to už nebol otec, bol to človek. Človek, ktorý túži po láske a prijatí rovnako ako ja. Človek, čo robí chyby rovnako ako ja. Láska, ktorú som v tej chvíli k nemu cítila, bola tou najväčšou slobodou, akú som kedy zažila. A nielen ja jeho som takto videla, on ma vnímal ako ženu. Dospelú ženu, na ktorú je hrdý.
Poznám to racionálne, ale toto sa dialo v tele. Videla som tak jasne, ako veľmi sa mu podobám, ako veľmi sa obaja snažíme obnoviť lásku v našich životoch. Ako sa obaja trápime vnútri a navonok usmievame.
Zmizli súdy, pocit viny, ktorý niekde hlboko vo mne žil a ktorý som živila nevedomou kritikou voči nemu.
Vzťah s rodičmi má o mnoho väčší potenciál, než som si vôbec dokázala predstaviť.

Vzťah s otcom pre mňa znamenal posledný krok na ceste do mojej dospelosti. Na ceste k sebe.
Krátko potom som urobila jedno z najväčších rozhodnutí v mojom živote. Rozhodnutie, ktoré sa zdalo byť dovtedy nemožné, bolo zrazu tak jasné, už som nebola schopná žiadneho kompromisu tam, kde nie som šťastná.
Dnes ďakujem za túto chvíľu, za slobodu a lásku, ktorú mi priniesla